Najvýznamnejšie hubové choroby ovocných druhov a ochrana proti nim

ChrastavitostJablone, hrušky a dule

Najvýznamnejšou chorobou jabloní a hrušiek je chrastavitosť jabloňová (Venturia inaequalis ), resp. chrastavitosť hrušková (Venturia pyrina). Chorobe vyhovujú predovšetkým vlhké a teplé podmienky, pri ktorých nastáva šírenie askospór. Pri ochrane proti chrastavitosti je najdôležitejšie zachytenie prvého náletu askospór, čo býva v závislosti od lokality v mesiaci apríl, prípadne máj.

 

banner_newsleterAk zachytíme postrekom tento nálet, je pravdepodobné, že napadnutie chrastavitosťou je na 70-80% zvládnuté. Pre praktických záhradkárov je samozrejme nemožné odpozorovať takýto nálet askospór, pretože sú viditeľné iba mikroskopom, je preto vhodné sledovať signalizačné správy UKSUP-u. Je však možné preventívne postrekovať v tomto období.

hubove ochorenie

 

 

 

 

Z našich pozorovaní a pokusov vyplýva, že najvhodnejší termín postreku je v období fenologickej fázy „myšie uško-ružový puk“, následne vo fenofáze „zelený puk“, ďalší postrek vo fenofáze „začiatok kvitnutia“ a posledný postrek v štádiu „koniec kvitnutia“. Je to teda 4-5 postrekov. V závislosti od teploty je interval medzi týmito postrekmi cca 7-14 dní. Ďalšie postreky by teoreticky stačilo robiť pri splnení podmienok na šírenie askospór, čo býva vo vlhkom a teplom období.

Priebeh kvitnutia

 

 

Na približný výpočet infekčného tlaku slúži Millsova tabuľka ovlhčenia listov v závislosti od teploty a doby ovlhčenia listov.

 Chrastavitost jabloni

 

 

 

V praxi však odporúčame postrekovať po úvodných postrekoch na začiatku vegetácie v štádiu BBCH 72 (plody do veľkosti 20mm), BBCH 74 (T-štádium, vzpriamená stopka plodu a plod tvoria písmeno „T“, cca 40mm plod) a následne 28 a 14 dní pred zberom. Ak by sa v niektorom medziobdobí vyskytli teplejšie a daždivejšie dni, je možné postrekovať preventívnymi prípravkami aj v tomto období. Ak by sme chceli „ísť na istotu“, je potrebné robiť preventívne postreky a to od začiatku zelenej špičky listov v 10-14 dňových intervaloch až po obdobie 14 dní pred zberom. Je to však finančne aj časovo veľmi náročné, pretože len na chrastavitosť by sa teoreticky použilo 13-15 postrekov.

Postrekov určených proti chrastavitosti je veľmi veľa, preto ich nebudeme uvádzať, ale odporúčame dôsledné dodržiavanie dávkovania a najmä striedanie postrekov, resp. účinných látok. V žiadnom prípade nestriekajte viac ako dva krát za sebou tou istou účinnou látkou. V poslednom roku sme zaznamenali postupujúcu rezistenciu choroby najmä v teplých oblastiach proti niektorým účinným látkam. Tento stav bol pravdepodobne zapríčinený nerešpektovaním maximálne 2 postrekov za sebou počas vegetácie a je teda veľká pravdepodobnosť, že účinnú látku, ktorá bola vyvíjaná viac ako 10 rokov nie je možné použiť pre účel, pre ktorý bola vyvíjaná. Treba ešte raz zdôrazniť, že dôležitejší ako prípravok, je správny termín jeho aplikácie.

 

uzit_3_m

 

 

 


Ďalšou významnou chorobu jabloní je múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha), ktorej vyhovujú suché a teplé podmienky. Ochranu robíme podobne ako pri chrastavitosti. Selektívne prípravky proti múčnatke: Bayleton 25 WP, Domark 10 EC – nepotláča roztočov, Karathane LC, Kumulus WG, Sulikol K, Thiovit – potláča roztočov, (nepoužívať ak sú nasadené dravé roztoče). Prípravky určené proti chrastavitosti a múčnatke: Anvil 5 SC, Discus, Clarinet 20 SC, Hattrick, Punch 10 EW, Rubigan 12 EC, Score Top 20 WG, Saprol, Topas 100 EC, Vectra 10 SC, Zato a iné.

Mucnatka

 

 

 

 

Monilióza jadrovín (Monilia fructigena) je chorobou napadajúcou plody a spôsobuje typický prejav vo forme bielych a sivých koncentrických kruhov tvorených z plodníc. Dužina mäkne a zhnije, plody vyschne a jeho múmia ostáva na strome, alebo spadne na zem. Dôležitá je zimná likvidácia týchto plodov, ak sme ich nezlikvidovali ešte na jeseň po opade lístia. Choroba nie je hospodársky významnou, je možné použiť preventívny postrek fungicídmi (Horizon 450 EW) v čase kvitnutia a pred zberom (14 a 28 dní), ako aj iné prípravky.

 Monilioza

 

 

Skladové choroby – pod týmto termínom sa skrýva komplex patogénov, najmä hubového a fyziologického pôvodu, ktoré spôsobujú hnilobu ovocia. Ako prevenciu odporúčame dobrú zásobenosť pôdy a listov vápnikom. Je vhodné robiť pôdne rozbory každé tri roky a každoročný rozbor listov a na základe týchto informácií hnojiť. Je ale vhodné, ak spravíme ku koncu dozrievanie 28 a 14 dní pred zberom postrek s prípravkami so zvýšeným obsahom vápnika (pozri kapitolu o pozberovom ošetrení plodov). Obmedzeniu výskytu a šírenia chorôb môžeme napomôcť aj vhodným termínom zberu. Ak plody podtrhneme a nezberáme ich v čase konzumnej zrelosti, znížime riziko poškodení.

 Skladove choroby

 

 

Slivky

Z hubovitých chorôb môže spôsobovať problémy moniliová hniloba plodov (Monilia laxa), proti ktorej odporúčame fungicídne postreky cca 2 týždne (Rovral Flo, Horizon 250 EW) a 4 týždne pred zberom (Baycor 25 WP). Veľmi dôležitá je mechanická likvidácia zaschnutých kvetov, napadnutých plodov a vetvičiek. Preventívnym opatrením je aj udržiavanie vzdušných korún. V čase zberu je dôležité pozberať všetky plody zo sadu.

Monilioza sliviek 

 

 

 

Marhule

V posledných rokoch je najvýznamnejšou chorobou marhúľ moníliové odumieranie letorastov. Proti tejto chorobe je veľmi dôležité vystihnúť správny termín postreku, čo je začiatok kvitnutia, resp. otváranie kvetných pukov a druhý postrek aplikujeme pri dokvitaní prípravkami Horizon 250 EW, Baycor 25 WP, Rovral Flo a Sporgon 50 WP. Tento istý patogén spôsobuje aj moníliové hnitie plodov, ochranu robíme tak isto ako pri slivkách. Častým javom je aj apoplexia, ako predčasné odumieranie marhúľ, ktoré môže postihnúť konár, alebo celý strom. Príčinou je komplex vonkajších a vnútorných faktorov, ktoré oslabia strom. Svoju rolu zohrávajú aj baktérie z kmeňov Pseudomonas, Cytospora a iné. Na povrchu konárov nepozorujeme žiadne malformity. Drevné a lykové časti sú však hnedé až žltočervené. Ako preventívne opatrenie je nutné zabezpečiť optimálne podmienky pre rast stromov a vyvarovať sa mechanickému poškodeniu pletív. Chemická ochrana nie je možná.

 Odumieranie pukov

 

 

 

Apoplexia marhul

 

 

 

 

Broskyne

Najvýznamnejšou chorobou je kučeravosť listov (Taphrina deformans). Ochrana spočíva vo veľmi presnom dodržaní hlavného postreku, ktorý je v období na začiatku otvárania pukov. Hneď ako zbadáme praskanie otváranie obalových šupín, postrekujeme. Postrek opakujeme po 7-10 dňoch. Dôležitý je aj postrek po opade listov na jeseň, pretože spóry prezimujú v záhyboch kôry. Striedame meďnaté a sírnaté prípravky. Schéma ochrany: jeseň – Kuprikol, jar 1. postrek – Efuzin, 2. postrek Kuprikol. Ak sme na jeseň začali sírnatým prípravkom, na jar spravíme prvý postrek meďnatým. Vhodné prípravky: Kuprikol 50, Efuzin 500 SC, Sulka, Syllit 65, Delan 750 SC, Dithane M45 a iné, pričom Kuprikol a Sulku neaplikujeme v období po vypučaní. Ak sa už kučeravosť vyskytla, napadnuté listy pozberáme a zlikvidujeme, listy vyrastené v druhej rastovej vlne nebývajú napadnuté. Na jeseň potom začneme ochranu podľa popísanej schémy. Problémy spôsobuje aj moníliové zahnívanie plodov, ochranu robíme podobne ako pri marhuliach a slivkách. Našťastie moníliové zasychanie letorastov sa pri broskyniach nevyskytuje, aj keď je na prvý pohľad veľmi podobné napadnutiu obaľovačom broskyňovým, resp. psotou broskyňovou.

 Kuceravost listov

 

 

 

Čerešne a višne

Najvýznamnejšou chorobou je moníliová hniloba plodov, ktorá sa šíri najmä v daždivom počasí. Ako preventívny postrek aplikujeme na začiatku kvitnutia a na konci kvitnutia prípravky Rovral 50 WP, Rovral Flo, alebo Sporgon 50 WP.Pri višniach spôsobuje v posledných rokoch veľké problémy moníliová spála letorastov, ktorá postihuje významné plochy. Ochrana spočíva vo včasnom postreku, t.j. na začiatku kvitnutia a na konci kvitnutia.

Moniliova spala letorastov

 

 

 

 

Text: Ing. Ján Mezey PhD.

Foto: Ing. Ján Mezey PhD.

          MonRo Garden

 

banner_nakupujte_vhodne_v


Komentárov (6)
  • Tužinský Jozef
    Dobrý deň prajem, prosím o informáciu, čo je príčinou hnednutia dužiny vo vnútornej časti dule - okolo jaderníka. Na povrchu nič nevidno, plod je krásny, zddravá farba kože - každý nám ich závidí
  • R.Š.
    Toto hnednutie okolo jaderníka bude spôsobené patogénmi, ktoré sa dostávajú do plodu či už priestorom okolo stopky alebo z opačnej strany najmä počas vlhkej jeseni. To si človek veľa krát ani nevšimne. Odporúčam preventívny postrek prípravkom Horizon v čase kvitnutie a pred zberom (14-28 dní)
    S pozdravom Róbert Škadra
  • ivan pálffy  - dule
    Dobrý deň,
    mám taktiež otázky ohľadom dulí, Mám stromček cca 16 rokov. V prvých rokoch neboli dule vôbec červivá, v posledných rokoch je to cca 90%. Z cca asi 80 kg- ostane asi 5 kg. Tento rok som robil dva postreky spolu s jabloňami. Mám pocit, že na dule to moc neúčinkuje, sú čevivé min. na 60%. A tie ktoré sú neni majú hnedú dužinu- zvonka sú pekné - je nám ich ľúto, lebo sú veľké majú 8-10 cm. Ide o podobnú chorobu ako hnednutie dužiny jabľk z dôvodu suchého leta a daždivého septembra,
    ďakujem za odpoveď
    s pozdravom
    Ivan Pálffy
  • Marek  - plesen jablone
    Dobry den, chcel by som sa informovat ohladom ochrany jabloni proti plesniam. Mam jablon, cca 5 rocnu, ktora je napadnuta hubou. Napadnuty je iba povrch plodu, na ktorom su tmave zelene flaky- cast z nich sa da umyt handrou a vodou. Duzina plodu je neporusena, chut normalna. Anglicky nazov pre tuto chorobu by mal byt "Sooty Blotch and Fly Speck" (po zadani do google obrazky je mozno vidiet). Ako je mozne chranit proti tejto chorobe?

    dakujem za odpoved.
  • Anonymný
    dobrý deň, prosím o radu, čo je to za choroba a aký postrek použiť - na kmeni slivky sa nausádzalo množstvo niečoho podobného machu, je to až 1 cm dookola kmeňa - poradíte.
  • milan  - choroba ovocnych stromov
    mam problem z hruškou každy rok sa nanej objavuju aj na listoch hnede flaky a na kmeni stromu nejaka plesnova huba neviem čo s tym
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!
Copyright © MonRoGarden. Všetky práva vyhradené.
Stránky sú optimalizované pre Internet Explorer 7.